Albert Einstein, Ben Affleck, Matt Damon, Natalie Portman, Leonardo Di Caprio a mnoho ďalších slávnych osobností by vám vedelo rozprávať o svojich spomienkach z detských táborov. Áno, nielen u nás, ale i v zahraničí sú detské tábory obľúbené prázdninové pobyty, ktorých sa zúčastňujú v lete tisíce detí a mladých, aby sa zabavili a niečo naučili.
Kde sa začala písať história
Za prvý zorganizovaný detský tábor sa považuje The Gunnery Camp, ktorý usporiadali manželia Frederick a Abigail Gunnovci v roku 1861. Tento manželský pár viedol „domácu“ školu pre chlapcov (v americkom meste Washington) a rozhodol sa vziať deti zo školy na dvojtýždňový výlet. Pešou túrou prišli na miesto určenia, rozložili si tábor a čas trávili splavovaním, rybárčením a nastavovaním pascí. Výlet sa natoľko vydaril, že Gunnovci pokračovali v tradícii ešte ďalších 12 rokov.
Už v 70. a 80. rokoch 19. storočia tábory sľubovali chlapcom šancu uniknúť z rušného mestského, moderného života. Dievčatám však zatiaľ nesľubovali nič. Dievčatám zatiaľ nebolo umožnené chodiť do táborov. Až začiatkom dvadsiateho storočia boli založené na podporu novej, sebestačnejšej generácie mladých žien prvé dievčenské tábory. Najprv išlo o súkromné tábory (napríklad Camp Kehonka v New Hampshire založený v r. 1902), potom sa otvorili aj tábory pre dievčatá zo strednej triedy (napríklad Camp Fire Girls v r. 1911).
Prvé odborné odobrenie organizovaniu táborov priniesol psychológ G. Stanley Hall publikovaním knihy Adolescence (Adolescencia) v roku 1904. Napísal totiž, že detský rozvoj je ako formovanie civilizovanej spoločnosti. Deti by preto mali tráviť čas v prírode, v tomto divokom neskrotenom (nedomestifikovanom) prostredí, z ktorého bolo dieťa modernou spoločnosťou unesené. Deti by sa mali učiť zakladať oheň, budovať si prístrešky, ako to robili naši predkovia.
Činnosti v táboroch boli rôzne, záviseli od toho, či boli ich účastníkmi chlapci, alebo dievčatá. Každopádne, rovnako ako dnes, boli plné športu, rozvíjania manuálnych zručností, lekcií o prírode, ale tiež večerných táborákov, pri ktorých sa spievalo, tancovalo a rozprávali sa zábavné či strašidelné historky.
Začiatky táborov sa však nespájajú len so zábavou a spojením s prírodou. V prvej polovici 20. storočia zažívali rozmach tiež rôzne zdravotné rekreačné tábory (napríklad na Novom Zélande, v Anglicku…), kde sa skúšali aj nové metódy liečenia ako helioterapia (liečba slnkom – opaľovaním sa). Politicky motivované tábory tiež neboli žiadnou raritou.
Stúpajúci záujem o tábory
Ako popularita táborov vzrastala, ich výrazné zameranie na spätosť s prírodou postupom času ustupovalo ďalším aktivitám. Ako to všetko dopadlo, môžeme vidieť dnes, keď si prezeráme ponuky detských táborov. Športové, jazykové, rozprávkové, počítačové… tábory so zameraním od výmyslu sveta, z ktorých si deti môžu vybrať podľa najrozličnejších záujmov. Snáď najbližšie k prvotnej myšlienke majú skautské tábory (prvý sa konal v auguste roku 1907 na ostrove Brownsea vo Veľkej Británii, čo odštartovalo históriu skautského hnutia) a súčasné školy v prírode, ktoré si zachovali svoj ráz celé roky a v ich centre je i naďalej poznávanie prírody a rozvíjanie schopností prežiť v nej bez výdobytkov modernej doby.
Skauti, Česko-Slovensko a pionieri
Kedy sa konal prvý detský tábor na našom území, k tomu sa dopátrať nie je ľahké. S istotou však vieme, že minimálne skautské tábory majú u nás už pekne dlhú históriu. O rozvoj sa zaslúžil profesor telocviku, A. B. Svojsík, ktorý navštívil Anglicko a Škandináviu, aby videl, ako funguje skauting v praxi. V roku 1912 v Orlovských lesoch pri Lipnici zorganizoval prvý tábor, ktorého sa zúčastnilo trinásť českých chlapcov. V máji 1913 vznikol v Komárne prvý skautský oddiel, ktorý viedol profesor gymnázia Alexander Karle a v júli sa tento oddiel stal známym ako spoluorganizátor putovného tábora, na ktorom 105 účastníkov splavovalo na pltiach povodie Váhu z Kraľovian do Komárna.
Súčasnú podobu detských táborov u nás do veľkej miery ovplyvnili známe pionierske tábory, ktoré boli typické pre všetky socialistické krajiny. Deťom bolo umožnené prostredníctvom Pionierskej organizácie SZM stráviť dva až tri týždne mimo mestského ruchu a znečisteného ovzdušia. Medzi najznámejšie pionierske tábory patril Artek (vznikol v r. 1925 na Kryme), ktorý bol pôvodne určený malým pacientom s tuberkulózou a počas druhej svetovej vojny sa v ňom rekreovali siroty vojnových hrdinov.
V päťdesiatych rokoch sa po kompletnej prestavbe stal najväčším detským táborom na svete (rozkladal sa na ploche 3,2 km2, pozostával zo stopäťdesiatich budov, boli tu deťom k dispozícii tri nemocnice, škola, filmové štúdio, tri plavecké bazény, športový štadión pre sedemtisíc divákov, ihriská…). Za celý čas jeho existencie ním prešlo milión detí, vrátane detí z Československa, keďže išlo o medzinárodný tábor.
Súčasnosť plná možností
Po páde režimu sa zmenila situácia. Organizáciu táborov do svojich rúk vzali školské zariadenia a rôzne organizácie venujúce sa deťom a mládeži. Postupne vplyvom vzniknutej demokracie a samostatnej republiky detské pobyty začali ponúkať aj súkromné cestovné kancelárie, ktoré dnes patria k hlavným organizátorom letných táborov. Deti majú na výber vskutku širokú ponuku, každý si môže vybrať podľa svojich záľub a preferencií to, čo mu najviac vyhovuje.
Napriek tomu, že doba pokročila a tábory majú za sebou vyše 150 rokov existencie, jedno sa za celý čas nezmenilo, a to ich význam pre deti. Rozvíjanie sociálnych i manuálnych zručností, možnosť uniknúť pred stereotypom, posilniť zdravie pohybom na čerstvom vzduchu, zabaviť sa a naučiť sa niečo nové… sú príležitosti, ktoré ponúkali nielen prvé detské tábory, ale sú aktuálne i dnes.
Zúčastnili ste sa niekedy pionierskeho či skautského tábora? Aké spomienky Vám zostali? Podeľte sa s nami o netradičné zážitky na Facebooku.
Ak bol tento článok pre Vás užitočný, nezabudnite lajknúť náš Facebook
