Mauglího vychovali vlci, Tarzana zas opice. Kto by nepoznal príbehy týchto chlapcov vychovaných zvieratami v džungli? Obaja hrdinovia majú spoločné, že v istej fáze ich života dochádza opätovne k stretu s civilizáciou a oni sa naučia ľudskú reč, osvoja si „ľudské“ vzorce správania. Rozprávky s dobrým koncom. Pravda však je, že skutočný život takéto konce neprináša. Význam prítomnosti iných ľudí a výchovy v detstve je taký veľký, že „šťastné konce“ bez nich v podstate nie sú možné. Akú rolu tu zohráva škola v prírode či letný tábor?
Deti a potreba ľudského kontaktu
Z histórie sú známe mnohé prípady tzv. „vlčích detí“, teda detí, ktoré boli vychované zvieratami. K najznámejším patrí príbeh o Amale a Kamale, indických dievčatách, ktoré boli v roku 1920 objavené vo vlčej skrýši. Chodili po štyroch, miesto rúk používali ústa, báli sa ľudí a cerili na nich zuby, nerozprávali, ale vrčali. Boli umiestnené do sirotinca, Amala po pár dňoch zomrela, Kamala nastúpila na cestu socializácie. Tri roky trvalo, kým sa vzpriamila, chodiť začala až po šiestich rokoch. Prvé slovo povedala po dvoch rokoch, šesť slov ovládala po štyroch rokoch, po ôsmich rokoch hovorila v jednoduchých vetách.
Obdobných prípadov je známych vskutku dosť. Jedno majú spoločné. Proces socializácie nie je zďaleka taký úspešný, ako ho poznáme z rozprávok. Deti sa síce dokážu čo-to naučiť, nikdy však už nedobehnú zanedbanú výchovu a zostanú do istej miery zaostalé.
Postupné včleňovanie sa do spoločnosti
Dieťa postupne prechádza rôznymi štádiami socializácie. Vníma podnety z okolia, reaguje na ne, učí sa disciplíne, sebaovládaniu, osamostatňuje sa a tvoria sa u neho základy pre prijatie kultúrnych a morálnych hodnôt, noriem, dochádza k rozlišovaniu medzi rodinnými príslušníkmi a cudzími osobami. Dôležitým štádiom je čas, kedy je dieťa včlenené do školského prostredia a dostáva sa do širšej siete spoločenských vzťahov a kolektívu vrstovníkov. Škola sa stáva prostredím, kde dieťa vstupuje do dosiaľ neznámych formálnych i neformálnych vzťahov, formujú sa vzťahy medzi učiteľom a žiakom, i medzi žiakmi samotnými. Základným socializačným faktorom v detstve sa stáva tzv. vrstovnícka skupina a zhruba od 10 rokov začína u detí prevažovať vplyv vrstovníkov nad vplyvom dospelých.
Vrstovnícka skupina
Je typická tým, že jej členovia si vytvárajú skupinové normy, postoje, formy komunikácie, často sú u vytvorenej skupiny badateľné aj spoločné vonkajšie znaky ako druh oblečenia či gestá. Skupina je zdrojom emócií, zážitkov, vzťahov, ktoré v rodine nemožno realizovať, spája členov vďaka tomu, že majú spoločné záujmy i problémy (nezmyselné zákazy, nutnosť učiť sa), nepriateľov (napr. učiteľov). Skupina poskytuje podporu, ochranu a je sprostredkovateľom prechodu od socializácie v rodine k socializácii v spoločenských inštitúciách ako škola, zamestnanie.
V spoločnosti detí – škola v prírode a letný tábor
Škola v prírode a letný tábor predstavujú pár dní, ktoré deti strávia mimo domova, bez rodičov, v spoločnosti vrstovníkov a vychovávateľov. Je to čas, ktorý deťom prináša nielen zábavu, ale i poznávanie a možnosť „cibrenia“ vzťahov s ostatnými. Hoci majú oba tieto typy detských pobytov veľa spoločného, je tu i niekoľko rozdielov, ktoré sú dané najmä tým, kto sa pobytu vlastne zúčastňuje.
Pozná verzus nepozná
V prvom rade treba povedať, že kým do školy v prírode ide dieťa s osobami, ktoré už dobre pozná zo školského prostredia, do letného tábora ide s „neznámymi“ osobami. Oba tieto pobyty majú preto trochu odlišný socializačný vplyv.
Škola v prírode je pobyt, v ktorom sú deti obklopené známymi tvárami, kamarátmi, a tak tu dochádza k rozvíjaniu súčasných vzťahov. Na jednej strane sa utvrdzujú priateľstvá, na druhej strane vznikajú nové spojenectvá, ktoré sú dané okolnosťami z iného prostredia. Deti sa vidia aj v inom uhle, ako je tomu v škole, vidia aj zvyky kamarátov, ktoré sa v škole nemôžu prejaviť a majú priestor na hlbšie vzájomné poznávanie vďaka tomu, že spolu strávia niekoľko dní vkuse. Často sa vracajú do školy ako lepší kolektív (stmelenie vďaka spoločným zážitkom), či sa v triede pretvoria už predtým vytvorené skupinky.
Do letného tábora vstupuje dieťa s určitou neistotou. Organizátorom nie je škola, prihlásili ho sem rodičia a je otázne, či tu bude niekoho poznať. Dostáva sa tak do odlišnej situácie ako v škole v prírode. Musí nadviazať nové vzťahy, nájsť si cestu „k cudzím osobám“, prekonať obavy či ostýchavosť. Dieťaťu sa vynára otázka ako pred nástupom do prvej triedy – nájdem si tam kamarátov? Až pod dozorom animátorov dochádza k postupnému spoznávaniu a zbližovaniu detí. Tie si vytvárajú nové vzťahy, rozvíjajú svoje socializačné schopnosti, prekonávajú strach z neznámeho a po návrate z letného tábora sú so svojimi kamarátmi z tábora v záujme udržania priateľstiev nútení hľadať spôsoby, ako byť spolu ďalej v kontakte.
Autorita či priateľ
Škola v prírode a letný tábor predstavujú tiež rozdiel v autoritách. Škola v prírode je za účasti učiteľov, ktorých žiaci poznajú, majú k nim už vybudovaný určitý rešpekt, poznajú ich ako niekoho, koho treba poslúchať, akceptovať ich príkazy, aby napríklad nedostali poznámku do žiackej knižky:) V letnom tábore ale prichádzajú deti do styku s novými autoritami, s dospelými v podobe animátorov, ktorých treba poslúchať, hoci na rozdiel od učiteľov pôsobia často viac ako kamaráti. Hranica medzi kamarátstvom a autoritou je pre mnohých novým typom zažívania vzťahu.
Dieťa (ne)má na výber
Škola v prírode má jasný zámer, svoje osnovy – nie nadarmo sa jej hovorí škola. Jej organizátorom je školské zariadenie, vyberá ju obyčajne pedagóg (a dokonca vďaka štátnemu príspevku rodičov nemusí stáť ani cent).
Letný tábor je však plne v rukách rodičov. Oni rozhodujú o tom, čo by malo byť prioritnou náplňou v priebehu pobytu. Ak teda dieťa inklinuje napríklad k futbalu, potom mu môžu vybrať práve športový tábor s futbalovým zameraním. Tým nielen prispejú k rozvoju daných zručností dieťaťa, ale ho tiež spoja s vrstovníkmi, ktorí majú rovnaké záujmy, čo umožňuje deťom vytvárať väzby na základe vzájomnej podobnosti. Deti sa tak včlenia do komunity, v ktorej sa majú bez problémov o čom porozprávať a je príležitosťou naučiť sa vnímať svoje silné a slabé stránky v kontexte zručností ostatných.
Je ideálne, keď sa na výbere tábora podieľa aj samotné dieťa. Dostáva tak pocit dôležitosti a môže to výrazne ovplyvniť jeho chuť či nechuť ísť do tábora.
Čo ak (ne)pôjde
A ešte jeden z rozdielov na záver. Ak sa dieťa nezúčastní letného tábora, obyčajne to po návrate do školy nič neznamená. Ak sa však nezúčastní školy v prírode, môže dochádzať k odcudzeniu od zvyšku kolektívu. Prichádza totiž o kolektívne zážitky, o ktorých si deti určite budú rozprávať ešte dlho po návrate z pobytu a dieťa, ktoré sa nezúčastnilo, bude tak mimo „diania“, čím vzrastá riziko, že sa bude cítiť ako outsider kolektívu.
Dopriať deťom spoločnosť iných
Socializáciou sa dieťa stáva osobou schopnou fungovať podľa určitých spoločenských pravidiel, jednať v rámci určitých hodnôt, formuje svoje ja v konfrontácii s ostatnými bytosťami. Detstvo je dôležitou a v podstate určujúcou etapou, ktorá ovplyvní budúcnosť dieťaťa, to ako bude v dospelosti reagovať na rôzne životné situácie, podnety, zmeny. Budovanie vzťahov, sociálnych väzieb a zručností patria k nevyhnutným predpokladom, aby naše deti prežili plnohodnotný život. Neuzatvárajme ich pred svetom, kamarátmi a hľadajme príležitosti, ako ich život robiť plnohodnotným vďaka pozitívnym vzťahom s ostatnými.
Pamätáte si ešte na nejakú kamošku či kamoša z letného tábora? Čo vás s nimi zblížilo? Alebo čo vás na niekom z tábora najviac ako dieťa šokovalo? Budeme radi, ak nám napíšete na facebooku🙂
Ak bol tento článok pre Vás užitočný, nezabudnite lajknúť náš Facebook
