+421 37 6522 523
+421 915 774 213
+421 903 722 734
Pondelok - Piatok:
09:00 - 12:00
a 13:00 - 15:00
Bombovo
Novozámocka 230
949 01 Nitra

Biť či nebiť?…alebo ako vychovávať dieťa bez fyzických trestov

Asi všetci rodičia zdravých detí sa zhodnú na tom, že ich ratolesti bývajú hlučné, nezbedné, neustále v pohybe a majú svoju vlastnú hlavu. Niekedy dokážu poriadne zabrnkať na nervy a niektoré dni bývajú vďaka nim také náročné, že odpočítavame minúty do ich blížiaceho sa spánku. Keď deti vyvádzajú a my si s nimi už naozaj nevieme dať rady, často prichádzajú tresty. Tresty však podľa množstva štúdií nie sú odpoveďou a chytrá výchova by mala vyzerať inak. Jej nevyhnutnosťou je však stanovenie hraníc a tiež disciplína. Práve tá sa zameriava na učenie sa detí z vlastných chýb a rozvíja sebaovládanie a sebakontrolu. Na rozdiel od trestov má dieťa naučiť  problémy riešiť a nie za ne pykať.

Prečo by mali tresty a obzvlášť tie fyzické patriť už len do histórie rodičovstva?

     V priebehu 20. storočia bolo na Slovensku úplne normálne, že rodičia svoje deti vychovávali intuitívne, prípadne podľa zvykov v danej oblasti, ktoré sa šírili z pokolenia na pokolenie. Výchova bola oveľa prísnejšia, ako si väčšina z nás dokáže predstaviť.  Bitie rukou, prútom, remeňom alebo akýmkoľvek predmetom sa považovalo za prirodzené právo rodičov a za bežný výchovný prostriedok. Deti boli úplne podriadené rodičom a celkovo dospelým členom komunity. Jednou z najvýraznejších čŕt vtedajšej výchovy bola podmienečnosť rodičovskej lásky. Dieťa si zaslúžilo byť ľúbené, len keď poslúchalo na slovo a robilo presne to, čo od neho rodičia žiadali.

Postupne sa postavenie dieťaťa v rodine, a s tým spojené aj výchovné metódy, menili a dnes  vedecké štúdie hovoria jasne. Fyzické trestanie deti poškodzuje, zvyšuje ich agresivitu a náchylnosť na duševné choroby či závislosti. Väčšina trestov nemá žiadny výchovný efekt, sú kontraproduktívne a narobia viac škody ako úžitku. Dieťa ich často vôbec nepochopí, a preto sa z nich ani nepoučí. V tom lepšom prípade. V tom horšom sa dieťa začne trestov báť a podľa toho sa zmení aj jeho správanie a vzťah k rodičom. Prestane im veriť a začne klamať.

Keď už pohár pretečie

     Vplyvom rôznych vonkajších okolností, ako sú únava, pracovné vypätie, stres atď., môže dôjsť aj k tomu, že naša rodičovská trpezlivosť v danom momente jednoducho nebude stačiť a zareagujeme impulzívne. Capneme dieťaťu po zadku alebo po rúčke. Treba si však uvedomiť, že v podstate len nevieme, ako máme pracovať s vlastným stresom, strachom alebo bezradnosťou, a tak siahame po zažitých vzorcoch našich rodičov. Na rozdiel od nich máme však k dispozícii oveľa viac informácii a najmä faktov, ktoré jasne hovoria proti fyzickým trestom. Treba mať len odvahu začať s tým pracovať. Ak k fyzickému trestu alebo výbuchu zlosti, aj napriek všetkým našim snahám dôjde, riešením je ospravedlnenie. Keď vo výchove zlyháme týmto spôsobom, ospravedlnenie a vysvetlenie si zaslúži aj to najmenšie dieťa.

Namiesto trestu podpora dieťaťa v rozvoji konkrétnej činnosti

      Ak nechcete prísť o dôveru svojho dieťaťa, namiesto trestu je potrebná podpora. Trénujte s ním situácie, ktoré zatiaľ nezvláda. Nebuďte bičom, ktorý mu neustále visí nad hlavou a udrie po každej chybe, ale naopak oporou. Treba mu vysvetliť, kde urobilo chybu, aké to mohlo mať následky a dohodnúť sa na tom, že spolu natrénujete, to čo mu teraz nejde. Najdôležitejšie však je, aby sme dieťaťu dali najavo svoju lásku v tých najťažších chvíľach, keď sa hádže o zem, hystericky plače alebo odvráva. Ak dieťa v týchto kľúčových momentoch pocíti, že je milované bezpodmienečne, podarilo sa nám prekonať nesprávne vzorce z minulosti a staneme sa víťazmi.

Pár tipov ako predísť neposlušnosti detí

  • myslite dopredu – ak je niekde potrebné čakať, zoberte so sebou na zabavenie hračky a niečo pod zub
  • zabráňte situáciám, ktoré môžu viesť k neposlušnosti zmenou podmienok(napr. zamknite skrinky s nebezpečným obsahom)
  • zdôvodňujte a vysvetľujte svoje rozhodnutia
  • ponúknite voľbu skôr než príkaz
  • občas poľavte zo svojich nárokov, nebuďte perfekcionisti
  • buďte príkladom a neskrývajte ani svoje pocity a potreby
  • vypočujte si svoje dieťa
  • vyhláste krátku prestávku – zoberte dieťa niekam bokom, do ticha, medzi štyrmi očami je prístupnejšie vysvetleniu alebo zákazu
  • pevne dieťa objímte, ak samo nevie čo so sebou
  • ak to situácia dovolí, vyjednávajte
  • povoľte ventil smiechom alebo nečakaným riešením, z nepopulárnych povinností spravte hru

To najdôležitejšie nakoniec – ste dobrý rodič!

     Niekedy o tom určite pochybujete, najmä vtedy ak sa deti nesprávajú podľa vašich predstáv. No rodičovstvo a výchova je beh na dlhú trať a vy ste na dobrej ceste. Už len rozširovanie obzorov, vzdelávanie sa a vyhľadávanie informácii o výchove je jasným dôkazom toho, že sa snažíte byť svojmu dieťaťu tým najlepším rodičom. Nikto však nie je dokonalý a je úplne normálne, že vaše deti prežijú aj pocit sklamania z toho, že ste im niečo nedovolili, alebo vám na chvíľu povolili nervy. Aj toto je neodlučiteľnou súčasťou prípravy na ich budúci dospelý život.