Asi všetci rodičia zdravých detí sa zhodnú na tom, že ich ratolesti bývajú hlučné, nezbedné, neustále v pohybe a majú svoju vlastnú hlavu. Niekedy dokážu poriadne zabrnkať na nervy a niektoré dni bývajú vďaka nim také náročné, že odpočítavame minúty do ich blížiaceho sa spánku. Keď deti vyvádzajú a my si s nimi už naozaj nevieme dať rady, často prichádzajú tresty. Tresty však podľa množstva štúdií nie sú odpoveďou a chytrá výchova by mala vyzerať inak. Jej nevyhnutnosťou je však stanovenie hraníc a tiež disciplína. Práve tá sa zameriava na učenie sa detí z vlastných chýb a rozvíja sebaovládanie a sebakontrolu. Na rozdiel od trestov má dieťa naučiť problémy riešiť a nie za ne pykať.
Prečo by mali tresty a obzvlášť tie fyzické patriť už len do histórie rodičovstva?
V priebehu 20. storočia bolo na Slovensku úplne normálne, že rodičia svoje deti vychovávali intuitívne, prípadne podľa zvykov v danej oblasti, ktoré sa šírili z pokolenia na pokolenie. Výchova bola oveľa prísnejšia, ako si väčšina z nás dokáže predstaviť. Bitie rukou, prútom, remeňom alebo akýmkoľvek predmetom sa považovalo za prirodzené právo rodičov a za bežný výchovný prostriedok. Deti boli úplne podriadené rodičom a celkovo dospelým členom komunity. Jednou z najvýraznejších čŕt vtedajšej výchovy bola podmienečnosť rodičovskej lásky. Dieťa si zaslúžilo byť ľúbené, len keď poslúchalo na slovo a robilo presne to, čo od neho rodičia žiadali.
Postupne sa postavenie dieťaťa v rodine, a s tým spojené aj výchovné metódy, menili a dnes vedecké štúdie hovoria jasne. Fyzické trestanie deti poškodzuje, zvyšuje ich agresivitu a náchylnosť na duševné choroby či závislosti. Väčšina trestov nemá žiadny výchovný efekt, sú kontraproduktívne a narobia viac škody ako úžitku. Dieťa ich často vôbec nepochopí, a preto sa z nich ani nepoučí. V tom lepšom prípade. V tom horšom sa dieťa začne trestov báť a podľa toho sa zmení aj jeho správanie a vzťah k rodičom. Prestane im veriť a začne klamať.
Keď už pohár pretečie
Vplyvom rôznych vonkajších okolností, ako sú únava, pracovné vypätie, stres atď., môže dôjsť aj k tomu, že naša rodičovská trpezlivosť v danom momente jednoducho nebude stačiť a zareagujeme impulzívne. Capneme dieťaťu po zadku alebo po rúčke. Treba si však uvedomiť, že v podstate len nevieme, ako máme pracovať s vlastným stresom, strachom alebo bezradnosťou, a tak siahame po zažitých vzorcoch našich rodičov. Na rozdiel od nich máme však k dispozícii oveľa viac informácii a najmä faktov, ktoré jasne hovoria proti fyzickým trestom. Treba mať len odvahu začať s tým pracovať. Ak k fyzickému trestu alebo výbuchu zlosti, aj napriek všetkým našim snahám dôjde, riešením je ospravedlnenie. Keď vo výchove zlyháme týmto spôsobom, ospravedlnenie a vysvetlenie si zaslúži aj to najmenšie dieťa.
Namiesto trestu podpora dieťaťa v rozvoji konkrétnej činnosti
Ak nechcete prísť o dôveru svojho dieťaťa, namiesto trestu je potrebná podpora. Trénujte s ním situácie, ktoré zatiaľ nezvláda. Nebuďte bičom, ktorý mu neustále visí nad hlavou a udrie po každej chybe, ale naopak oporou. Treba mu vysvetliť, kde urobilo chybu, aké to mohlo mať následky a dohodnúť sa na tom, že spolu natrénujete, to čo mu teraz nejde. Najdôležitejšie však je, aby sme dieťaťu dali najavo svoju lásku v tých najťažších chvíľach, keď sa hádže o zem, hystericky plače alebo odvráva. Ak dieťa v týchto kľúčových momentoch pocíti, že je milované bezpodmienečne, podarilo sa nám prekonať nesprávne vzorce z minulosti a staneme sa víťazmi.
Pár tipov ako predísť neposlušnosti detí
- myslite dopredu – ak je niekde potrebné čakať, zoberte so sebou na zabavenie hračky a niečo pod zub
- zabráňte situáciám, ktoré môžu viesť k neposlušnosti zmenou podmienok(napr. zamknite skrinky s nebezpečným obsahom)
- zdôvodňujte a vysvetľujte svoje rozhodnutia
- ponúknite voľbu skôr než príkaz
- občas poľavte zo svojich nárokov, nebuďte perfekcionisti
- buďte príkladom a neskrývajte ani svoje pocity a potreby
- vypočujte si svoje dieťa
- vyhláste krátku prestávku – zoberte dieťa niekam bokom, do ticha, medzi štyrmi očami je prístupnejšie vysvetleniu alebo zákazu
- pevne dieťa objímte, ak samo nevie čo so sebou
- ak to situácia dovolí, vyjednávajte
- povoľte ventil smiechom alebo nečakaným riešením, z nepopulárnych povinností spravte hru
To najdôležitejšie nakoniec – ste dobrý rodič!
Niekedy o tom určite pochybujete, najmä vtedy ak sa deti nesprávajú podľa vašich predstáv. No rodičovstvo a výchova je beh na dlhú trať a vy ste na dobrej ceste. Už len rozširovanie obzorov, vzdelávanie sa a vyhľadávanie informácii o výchove je jasným dôkazom toho, že sa snažíte byť svojmu dieťaťu tým najlepším rodičom. Nikto však nie je dokonalý a je úplne normálne, že vaše deti prežijú aj pocit sklamania z toho, že ste im niečo nedovolili, alebo vám na chvíľu povolili nervy. Aj toto je neodlučiteľnou súčasťou prípravy na ich budúci dospelý život.
